S blížiacim sa termínom odchodu som sa nevedel dočkať okamihu kedy, na mňa niekto skríkne: "MISTER, WELCOME TO INDIA. No ale aká by to bola cesta do Indie, keby som nevyskúšal dvojkolesový symbol, ktorý ako Taj Mahal k tejto krajine neodmysliteľne patrí. Motocykel Royal Enfield.

Motocykel Royal Enfield

História tejto anglickej značky siaha do druhej polovice devätnásteho storočia, kedy továreň vyrábala náhradne diely pre šicie stroje, neskôr bicykle, súčiastky do zbraní až napokon skončila pri výrobe motocyklov. Vyrábaná paleta motocyklov Royal Enfield bola obrovská. Napríklad v roku 1930 to bolo 13 modelov a 7 sidecarov, ktoré boli aj na trhu predvojnového Československa. Po skončení druhej svetovej vojny si továreň razila cestu úspešným modelom Bullet 350 so štvordobým motorom, ktorému nechýbal vynikajúci podvozok s prednou teleskopickou a zadnou kyvnou vidlicou. Nemalé úspechy zožali aj súťažné stroje na Šesťdňovej v roku 1948-1949 výhrou britského trophy tímu. Tento úspešný model nakúpila britská armáda, polícia a veľký záujem oň bol v Indii, ktorá bola do roku 1947 anglickou kolóniou. V roku 1956 bola spustená licenčná výroba a od tej doby sa Enfieldy v Indii s malými zmenami vyrábajú až dodnes.

Obstaranie strojov

Po troch týždňoch strávených v Indii sme zavítali do Goi, jedného z jej 25 štátov. Zakotvili sme na pláži v Palolem a ihneď sme rozhodili siete na informácie, kde by sme si motorky zapožičali.

Pospolitý indický ľud je veľmi ústretový a nasľubuje modré z neba. Ale keď nadíde deň „D“ a hodina „H“ nezostáva nič iné ako sa poriadne rozčúliť. Nič nebude pripravené ako bolo dohodnuté, pretože majú stále čas. Po niekoľkých márných pokusoch sme sa konečne dočkali. Čakali nás stroje, ktoré sme si na prvý pohľad zamilovali.

Dostali sme kľúčiky, potrebné papiere a poďho na skúšobnú jazdu. Po nakopnutí mašín sa ozval z chrómových koncoviek ten nezameniteľný bľabotavý zvuk. Najskôr si je treba zvyknúť na ľavostranný smer jazdy. Brzda a radiaca páka si tiež vymenili svoje miesta. Rýchlosti sa radia zhora nadol ako na Pionieri. Na rad prichádzajú komické a zároveň nebezpečné situácie. V kritickom okamihu, kedy treba brzdiť pred rútiacim sa autobusom TATA, stláčam radiacu páku čo mi sily stačia. Najdôležitejšou súčiastkou motorky je klaksón. Smerovky sú v tejto časti sveta úplná neznáma. V premávke pre bežného európana neexistujú žiadne pravidlá, preto treba mať stále oči na stopkách a očakávať čokoľvek. Dobré brzdy, klaksón a predovšetkým šťastie sú kľúčom, ako bez kolízie zotrvať v premávke čo najdlhšie.

Goa

Goa je bývalou portugalskou kolóniou a zároveň najmenším federálnym štátom Indie. Portugalci sem po prvý krát zakotvili v r. 1510 a od tej doby sa tu tvorila symbióza hinduizmu, kresťanstva a islamu. Tunajším turistickým magnetom sú priaznivé klimatické podmienky a dlhé nekonečné pláže, ktoré lemujú palmy s kokosovými orechmi.

Znamenitá je aj kuchyňa, ktorá je zmesou juhoindických, arabských a portugalských vplyvov. V reštauráciách si možno objednať okrem hydiny a rýb i bravčové a hovädzie mäso. Alkoholické nápoje sú voľne v predaji. Goa temer nepozná žobrákov a katastrofálne chudobné štvrte s akými sme sa stretávali doteraz. Naložili sme potrebné veci, zbalili spacáky a vyrážame brázdiť na niekoľko dní tunajšie cesty. Sú Vianoce a domy sú vyzdobené ako je na tieto sviatky zvykom. Dvory domov sú ovešané pestrofarebnými hviezdami a zo striech visia obesení Santa Klausovia s nabalenými ruksakmi. Po niekoľkých kilometroch Mišovi Enfield zdochol. Objavil sa fatálny problém-došiel benzín. Pýtame sa v dielni pri ceste, ale bez úspechu. Najbližšia benzínka je vraj 15-20 kilometrov. Nezostáva nám nič iné ako preveriť vlastné aj tak skromné zásoby a rozdeliť sa s kamarátom.

Cesta sa kľukatí v príjemnom tieni paliem a my si plnými dúškami užívame jazdu na klasických motocykloch. Naša cestovná rýchlosť nepresiahne šesdesiat. S pribúdajúcimi kilometrami získavame istotu v ovládaní strojov a pomaly si začíname zvykať na jazdu vľavo.

Karnataka

Zanedlho prekračujeme hranice susedného štátu Karnataka. História Karnataky siaha do 3. storočia pred našim letopočtom. V stredovekej Indii bola táto oblasť jedným z najväčších nálezísk zlata. Dnes je hlavným producentom kávy, korenia a najdôležitejším odvetvím je elektronika s IT priemyslom. Hlavným jeho centrom je mesto Bangalore, nazývané indickým Silicon Valley. Lákadlom pre turistov je nádherná príroda horských pásiem a panenské pláže pozdĺž Indického oceána. Schádzame z hlavnej a prašnými cestami putujeme pobrežím.

Úzke cestičky vedú cez skromné rybárske osady. Rybári sa venujú svojej každodennej práci, opravujú člny naťahujú siete. Prebrodíme sa mäkkým pieskom na okraji pláže, kde poriadne potrýznime motory a potom už upaľujeme popri vode.

Vlny pred nami nám čistia cestu a zároveň zahladzujú po nás stopy. Piesok je tvrdý a jazda po ňom je bezproblémová. Užívame si bezstarostnú jazdu a keď sa nám už cnie po zhone a asfalte, zamierime naspäť do vnútrozemia.

V dedinách na nás ľudia mávajú a všade je naozaj plno. Tú miliardu ľudí badať na každom kroku.

Cesta sa krúti v kopcoch nad pobrežím a čoskoro zapadne slnko. Po strmej nespevnenej ceste schádzame k moru. Objavili sme tichú pláž, ktorá nie je obliehaná húfmi turistov. Vládne tu kľud, pohoda, počuť tiché rege a vo vzduchu cítiť jemný dym marihuany.

Tu pre dnešok skončíme. Ráno sa pri prvých lúčoch slnka pláž prebúdza. Ľudia sa prechádzajú, posedávajú, cvičia jogu či oddávajú rannému kúpeľu v mori. Po výdatných raňajkách na brehu mora vyrážame. Stúpame do hôr a cesta sa vinie pralesom. Ľavá zákruta strieda pravú, kvalita povrchu sa zhoršuje. Našu ostražitosť skúšaju výtlky na ceste. Nadišiel čas na malé občerstvenie. Po krátkej sieste v sparnom dni vyskakujeme opäť do sediel.

Jog Falls

Postupujeme popri rieke Sharavati. Nepriepustný prales žiari všetkými odtieňmi farieb. Pretíname rieku a postojíme na moste. Naskytá sa nám úchvatný pohľad na prírodu navôkol.

Ešte pred západom slnka prichádzame k vodopádom.

Jog Falls sú najväčšími kaskádovými vodopádmi v Indii. Sú tvorené štyrmi jednotlivými vodopádmi, z ktorých najvyšší je vysoký 253 metrov. Vyhliadkové terasy sú zaplné ľudmi a deťmi na školských výletoch.

Pôsobíme ako zjavenie a pre domorodé čierne obyvateľstvo sme atrakciou. Všetci sa chcú s nami vyfotiť, dotýkajú sa nás a naša biela farba pleti je pre mnohých novinkou. Scenéria krajiny zaliatej do posledných lúčov slnka je úžasná. Ešte pred zotmením si prenajímame izbu v neďalekej turistickej ubytovni. Hodíme si blahodárnu studenú sprchu a vyrazíme do ulíc zohnať niečo pod zub. Indická kuchyňa je známa najrôznejšími koreninami, z ktorých najpoužívanejším je bezpochyby curry. Základnou zložkou potravy su rôzne placky z pšeničnej či kukuričnej múky (chapati, paratha) a ryža. Ráno si privstaneme a zostupujeme po viac než 1200 schodoch dolu k vodopádu.

Pri zostupe dostáva moja noha so železnou výstuhou poriadne zabrať a pri výstupe si otestujem i kapacitu pľúc. Ale pohľad od päty vodopádu stál za to. Konečne sme opäť hore, s vyplazeným jazykom a prepotení do poslednej nitky. Po blahodárnej osviežujúcej sprche nakopneme stroje a vydávame sa na cestu. Raňajkujeme neskôr o pár desiatok kilometrov ďalej v bufete vedľa cesty.

Nastupujeme na stíhaciu jazdu a chvíľami si pripadám ako na horskom okruhu ostrova Man na legendárnej Tourist Trophy. Zákruty nadväzujú jedna za druhou a v nich testujeme, čo Enfield dokáže. V jednej z nich predvádza Mišo nečakané divadlo. Pokladá motorku pred početným publikom na matičku Zem.

Našťastie sa jazdcovi ani motorke nič vážneho nestalo. Odniesol si to blatník a niekoľko škrabancov pribudlo na stroji i na jazdcovi. Po niekoľkých dňoch v sedle opäť prichádzame na pláž Palolem. Večer vrátime mašiny, ktoré sa nevyhli dôkladnej technickej prehliadke a za spôsobenú škodu zaplatíme. Na druhý deň ráno pobalíme ruksaky a pokračujeme v poznávaní tejto nezabudnuteľnej krajiny ďalej k juhu.